(Ne)pracovné návyky
Ak ste čítali môj predošlí článok Aká je práca nezamestnaného, je tam „návod“ ako sa tomu vyhnúť. Ale prejdime k veci.
Nemusíte ráno nikam vstávať, tak prečo nastaviť budík na šiestu, keď môžem začať deň aj na obed? Do obchodu môžem ísť aj zajtra, tak prečo ma tým niekto otravuje už dnes?
Lenivosti sa človek oddá rýchlo, avšak dostať sa z nej už nie je také jednoduché. Najmä, ak sa aj človek po dlhej dobe zamestná, jeho výkon nie je taký, aký by mal byť. Ranné vstávanie, osem hodín pracovného nasadenia... to vie človeka rozhodiť, ak predtým prespal polovicu dňa.
V predošlom článku som hovoril o hľadaní práci a v komentáre mi pani/slečna Lucia napísala, že nie je jednoduché hľadať si prácu päť, šesť, či osem hodín denne, a že človek potrebuje aj oddych, kontakt s ľuďmi, venovať sa rodine. To je samozrejmé a prirodzené. Avšak rozoberme si taký bežný deň, ktorý má 24 hodín.
Podľa odborníkov je optimálne spať 6 až 8 hodín. Nech zoberieme hornú hranicu, stále nám ostáva ešte zvyšných šestnásť. Ako s nimi naložíme?
Rodina, nákupy, domáce práce.. to všetko zaberie niekoľko hodín, určite nie viac ako osem (ak ide o bežné záležitosti). A čo so zvyškom dňa? Niekto pozerá televíziu, iní chodia do mesta, kde každý deň vidia to isté a podobne.
Udržať si rôzne, nielen pracovné návyky, aj počas nezamestnanosti je naozaj dôležité. Pomôže Vám to neskôr adaptovať sa do pracovného kolobehu ľahšie ako ostatným. Je veľa vecí, ktoré sa dajú robiť, a pritom nepremárniť čas, ktorý by ste minuli tak či tak.
Nájdite si nejaké hobby, ktoré Vás zabaví, ale zároveň aj núti vydať zo seba určitú dávku energie. Ak máte záhradu, denne choďte polievať kvety a úrodu, vypracujete si v sebe návyk. Športujte, stretávajte sa s ľuďmi... stanovte si na každý deň nejaký cieľ, ktorý chcete dosiahnuť a snažte sa preto urobiť všetko.
Rovnako si doprajte aj odmenu, ak sa Vám to podarí, a ak nie, nájdite príčinu. Rozoberte ju, prečo bola dôvodom Vášho neúspechu a na druhý deň sa snažte znovu a vyvarujte sa predošlým chybám.
Ja osobne si každý večer spíšem, čo budem robiť na druhý deň, koľko času venujem práci, koľko rodine, záľubám a podobne. Mám tak prehľad o tom, ako využívam svoj čas, či ho nemíňam na zbytočnosti, a ako efektívne s ním viem narábať.
Možno Vám to pomôže a zistíte, že máte viac voľného času, ako ste si mysleli. Že keď si odpustíte obľúbený seriál, máte hodinu, ktorú môžete venovať učeniu sa jazyka alebo rodine, či známym.
Iba od Vás záleží, ako strávite svoj čas, ktorý Vám už nikto nevráti. Opýtajte sa sami seba, akú hodnotu má Váš čas.
Komentáre
Prehľad komentárov
Veľmi individuálna vec. V podstate máte pravdu o to, že netreba časom márniť. Na to je okrem iného náš život veľmi krátky. Avšak nie každý sa dokáže riadiť podľa akéhosi návodu. A ten nie každý som napríklad i ja. Mám v sebe istú schizofreniu. Na jednej strane si celý svoj život linkujem. Všetko robím cielene a premyslene s dôrazom na dlhodobé výsledky. Strašne rád by som sa riadil podľa akéhosi zoznamu práce, ktorý by som mal na konkrétny deň.
Avšak realita je taká, že keď prídem z práce (90% v kancelárii, 10% v teréne), tak som tak strašne unavený (a teraz mám na mysli psychickú únavu, nie fyzickú), tak pri myšlienke na to, že mám zobrať zas ďalší papier a zas spĺňať nejakú úloha sa mi chce plakať. Preto po práci tým časom márnim. Štve ma to, nechcem to robiť ale neviem s tým prestať.
Veľa ráz som si doniesol prácu domov, ale dokázal som spraviť možno 20%, ak nie menej, toho, čo zvyknem spraviť v práci.
Zrejme jediné, čo ma spasí z tohto plytvania časom bude moment, keď začnem bývať so svojou priateľkou a budem mať niekoho, kto mi povie, čo mám robiť a ja si to nebudem musieť prečítať na blbom papieri :)
Re: :)
SMO,2. 11. 2012 13:26
Máte pravdu, je to individuálny pohľad na vec. Avšak na druhej strane mnoho ľudí si tieto veci ani neuvedomuje, nepozastaví sa občas nad tým, čo robia zle, prípadne nerobia vôbec nič, iba lamentujú. Nie vždy sa dá presne niečo naplánovať a už tobôž ten plán stále spĺňať. Ale mať plán, hoc ho nedodržať je lepšie, ako blúdiť bezcieľne. Sám to poznám na sebe, koľko dokážem stihnúť vecí, keď si ich dopredu naplánujem, ako keď improvizujem.
Ide mi skôr o to, aby ľudia zaregistrovali, že veci sa dajú robiť aj inak, len treba chcieť. Či už to je pri hľadaní práci, osobnom živote a podobne. Ďakujem za komentár :)
:)
Radoslav,2. 11. 2012 12:02